Dotyky ´22 (beseda)

Piatok 11. novembra bol okrem výročia konca 1. svetovej vojny aj ďalším pokračovaním projektu DOTYKY 22 (v spolupráci s Knižnicou Pavla Országha Hviezdoslava). Jeho cieľom je ponúknuť študentom možnosť stretnúť sa so "živými" básnikmi a mapovať dianie vo svete poézie. Na Vodárenskú 3 do školskej knižnice zavítali básnici Erik Ondrejička a Oľga Gluštíková, ktorých hudobným sprievodom bol Juraj Turtev.

Okrem "povinného" čítania úryvkov z vlastnej tvorby prezradili prítomným študentom, že...

* niekedy je dôležité, aby kniha poézia bola príjemná aj na dotyk,

* básnici majú básne, ktoré ani nevypúšťajú z hlavy a tešia sa z nich,

* treba čítať dobré veci,

* počas strednej školy nemusí byť ešte študent zrelý na prijímanie poézie,

* alikvótny spev nie je dobrý na ráno,

* POÉZIA JE KÓD, ktorý nemá byť hlavolamom, ale dobrodružstvom myslenia,

* básne sa dajú písať aj na hodine telesnej výchovy,

* autor nemá čitateľa vodiť za ruku, stačí, keď mu otvorí dvere,

* aj básne majú svoje neuveriteľné cesty...

Básne, ktoré zazneli naživo:

Erik Ondrejička

ULICA OPAKOVANIA

Možno ťa raz stretnem

kde sa začína

čas átmických vôní

a ich krajina

ešte nezráňaná

pre teplo a pre kov

kde máme svoj obraz

v úbežníku vekov

bez nepresných kódov

v slove

v tvare

v čísle

za rozruchom náhle

vyprázdnenej mysle

čo chodieva inam

ako chodí telo

v ktorom rozochvenie

ešte nedoznelo

a len vietor sa v ňom

dusí husľami

v zabudnutých tónoch

dávnej saety

nad zástupom zvláštne

nemých neznámych

čo si ako vánok

líha na kvety

Na kvety čo hladia

aj trochu zrania

vo večnej ulici

opakovania

Oľga Gluštíková

EVA (33) O VYSTÚPENÍ Z RODOKMEŇA

už tri desaťročia sledujem svoj rod:

svetlé vlasy / úzke panvy / krivé chrbtice

píšem potom básne - plná gravitácie, zapletená

do katastrálnej mapy, viackrát uložená

na miestnom cintoríne / smrť všadeprítomná /

tak kde ste, moje menovkyne:

šelesty, depresie, zubné vady

kde ste, všetky trampoty s rodom

keď svoju sukňu vláčim

v blate po zemi