Beseda Eva Luka a Kasper Orison 

Piatok 22. októbra bol okrem iného aj stretnutím s básnikmi, prvým zo série pripravených dotykov so súčasnou poéziou. V rámci projektu DOTYKY 21 (v spolupráci s Knižnicou Pavla Országha Hviezdoslava) zavítala na Vodárenskú 3 poetka a prekladateľka Eva Lukáčová, umeleckým menom Eva Luka (1965), a mladý básnik Kasper Orison, vlastným menom Ladislav Lipcsei (1992).

Okrem autorského čítania úryvkov z vlastnej tvorby rozprávali prítomným študentom o umeleckých začiatkoch, o inšpirácii pri písaní, o dôležitosti grafického spracovania ich zbierok, o vplyve iných druhov umenia na tvorbu, o tipoch pre stredoškolákov na čítanie poézie, ale objavili sa aj úsmevné príhody, ako môže život v Japonsku zmeniť každodennosť autorky, ktorá sa vrátila späť na Slovensko.

Ste vítaní na novembrových dotykoch s poéziou!

Eva Luka

Sen

Znova ma vo sne navštívila

Tá svetlovlasá žena, so všetkou svojou

nehou, kyticami pozažíhaných vlasov, túžbou

byť pri nej blízko. Spolu krásou

priniesla starý zármutok, zašednuté

zrkadlo. Vznášala som sa nad ním

ako nad morským okom, ja,

poranený vták; rozpadnutá koruna

zimozelene mi povievala vo vetre.

Krúžila som tam sama, v bezmennom,

beztvarom vzduchu

a zo dna mora ku mne postupne,

jeden po druhom, stúpali

drobné žiale: bublinky slov

z nahých rybích úst.

(zo zbierky Diabloň, 2005)

Ladislav Lipcsei

Rodíme sa ako oblaky v naliehavosti.

Nikto nevie, koľko buniek, riek a chromozómov

a koľko dreva, krokov a piercingov

je potrebných na mier,

nikto nevie, ale mier

kráča vpred so vztýčenou hlavou,

hoci hlava

je korunovaná tŕňmi,

vystužená svetlom

umierajúceho slnka,

vášňou,

ktorú môže mať

len otrok lásky.

(zo zbierky Polaris, 2021)